Relanse Ayiti: Èske Banbou Ka Retabli Peyizaj Ayiti ak Pouse Kwasans Ekonomik?
Otè: Dr Yann-Olivier Kersaint, Bèlen, Almay
Editè: Dr Gloria Blaise , Wolf Pamphile , Washington, DC, USA
Enkyetid imedyat Ayiti a se asire sekirite ak pwoteksyon pèp li a, men solisyon alontèm dwe abòde pwoblèm ekonomik ak sosyal ki pi pwofon. Anpil jèn gason rantre nan gang pa paske yo atire pa vyolans, men pou yon sans de objektif yo manke yon lòt kote, yon bagay mezi sekirite poukont yo pa ka bay. Pandan ke peyi a bezwen dezespere pou kreye djòb, li dwe planifye tou pou l evolye pi lwen pase ofri djòb ski peye mal nan endistri tankou twal, ki pa dirab non sèlman nan yon fason ekolojik men nan yon fason ekonomik tou, omwen pou travayè ayisyen yo. ak Leta. Ayiti bezwen kreye valè ekonomik alontèm andedan peyi a, pa sèlman bay travay bon mache ak matyè premyè pou lòt moun.
Sa ta mande restriktirasyon òganizasyon espasyal Ayiti pou sipòte devlopman riral, ranfòse agrikilti, epi diminye presyon demografik sou Pòtoprens , konsa pèmèt peyi a kanpe estab poukont li ekonomikman ak sosyalman.
Ki jan sa ka reyalize? Pa gen yon solisyon ki adapte pou tout sitiyasyon, men banbou ta ka youn nan eleman nan devinèt konplèks sa a.
Banbou: kisa li ye e kijan li ka benefisye ekonomi ak ekoloji Ayiti?
Banbou se yon zèb ki gen anpil itilizasyon ak plis pase 1,600 espès, epi tou depann de espès yo, li ka grandi nan yon vitès etonan yon mèt pa jou . Paske banbou ka pwospere nan kondisyon tè ki pòv, plant la ka estabilize ak pwoteje tè sa yo kont plis ewozyon ak koule sifas ak sistèm rasin dans . Anplis de sa, fèy plant la ka byen vit bati nouvo kouch tè, pandan ke rasin yo ap ranfòse ak pirifye tè a, epi amelyore fonksyon idwolojik .
Banbou ka rekòlte senk a sèt ane apre plante, epi jiska 25% nan yon forè banbou ka rekòlte chak ane apre sa, kòm cham repouse nan rizom . Lè yo pèmèt yo grandi, plant la rezistan nan tanpèt ak tranblemanntè, pwodui yon kantite oksijèn enpòtan, epi li estoke gwo kantite CO2, sa ki kreye plis valè atravè entegrasyon nan mache sekstrasyon kabòn. Malgre ke potansyèl pou sekstrasyon kabòn enpòtan, sa dwe fèt ak prekosyon, paske li ka sèlman reyalize konplètman lè yo maksimize itilizasyon plant la ak entegre li nan yon ekonomi sikilè.
Defi Ayiti
Lè yo byen exploiter, anpil pwopwiyete benefik banbou ta ka ede abòde anpil nan defi ekolojik ak ekonomik Ayiti. Plizyè deseni nan agrikilti plantasyon monokiltirèl te degrade tè a, alòske debwazman gaye toupatou vin agrave ewozyon , sa ki lakòz inondasyon ak tè souvan ak glisman labou pandan gwo lapli . Anplis de sa, peyi a fè fas a yon mank de lojman adekwat ak materyèl konstriksyon lokalman ki gen bon jan kalite. Nan kontèks sa a, banbou parèt kòm yon resous pwomèt, dirab ki ta ka adrese pwoblèm kritik sa yo .
Benefis Ekonomik
Banbou se yon resous dirab ki ka itilize pou pwodui prèske menm pwodwi ki fèt ak bwa. Apa de pi piti machandiz manifaktire, tij banbou yo tou se yon gwo materyèl konstriksyon. Sa a evidan nan pwovens Lazi kote tij yo te itilize pou konstriksyon an nan bilding enpresyonan. Pi lwen pase itilizasyon tradisyonèl dirèk tij yo, inovasyon modèn enjenyeri banbou ajoute valè adisyonèl nan matyè premyè a. Fib banbou yo ka peze ansanm lè l sèvi avèk adezif yo fòme ankadreman, pano, oswa travès. Pwodui sa yo itilize kòm altènativ dirab nan bwa, asye, oswa konkrè nan konstriksyon. Sepandan, reyèl dirabilite ak byodegradabilite depann anpil sou adezif yo itilize , ak adezif ekolojik yo toujou konsiderableman pi chè pase sa konvansyonèl yo. Men, enjenyè banbou valè pou fòs li, fleksibilite, ak zanmitay ekolojik, fè li apwopriye pou planche, mèb, ak eleman estriktirèl nan bilding yo .
Yon faktori ki posede pa ayisyen te kapab pwodui materyo pou konstriksyon ak banbou, kreye pwodwi ki gen anpil valè ak yon resous kiltive lokalman. Atizan lokal yo, achitèk, ak atis te kapab san dout jwenn itilizasyon inovatè pou banbou. Anplis, banbou ta ka yon ekspòtasyon ki gen anpil valè. Kounye a, Ewòp enpòte banbou vo $ 817 milyon dola, ki te swiv pa USA a ak $ 720 milyon dola (dezyèm pi gwo enpòtatè nan banbou nan 26.5% nan mache a). Ki sa ki enpòtan pou konnen se ke Ayiti pozisyone sèlman apeprè 500 kilomèt de USA a epi li gen yon opòtinite pou pwofite nan mache sa a. Etandone pwoksimite peyi a ak Ozetazini ak egzistans Opòtinite Emisferik Ayisyen an atravè Ankourajman Patenarya ( HOPE ) ak Pwogram Levasyon Ekonomik Ayiti (HELP) Acts, Ayiti gen aksè san devwa nan mache banbou a.
Toupre, patnè CARICOM Ayiti a, Jamayik te rekonèt potansyèl banbou a epi li te adopte yon estrateji devlopman nasyonal ki gen ladann bati yon etablisman fabrikasyon ki kapab pwodui 250,000 tòn kaka banbou chak ane pou pwodui tisi ak lòt pwodui fib.
Benefis ekolojik
Pi lwen pase potansyèl ekonomik li, enpòtans ekolojik banbou a enpòtan anpil. Akote kriz imanitè a, Ayiti ap fè fas ak yon dezas ekolojik. Divèsite biyolojik Ayiti sou bò gwo efondreman , an pati akòz kiltivasyon sik nan tan kolonyal, sisal ak kawotchou pandan okipasyon Ameriken an, ak aktivite konpayi agwo-endistriyèl yo. Non sèlman tè a an pati pèdi fètilite yo, men estrikti sosyal Lakous , - yon fòm tradisyonèl espasyal ak sosyal vivan nan peyi Dayiti, kote kay yo bati alantou yon lakou oswa yon jaden pataje - te tou detwi, pouse moun nan bidonvil nan zòn metwopolitèn Pòtoprens. Anplis degradasyon tè a, rès forè yo kontinye netwaye an pati, pou pwodiksyon chabon ak agrikilti. Jodi a, chabon ak bwa dife reprezante 80% enèji nan kay ayisyen yo itilize.
Banbou chabon se yon altènatif dirab nan chabon tradisyonèl, ki ofri avantaj an tèm dirab, powosite, ak aplikasyon espesifik. Pwopriyete zanmitay anviwònman an li yo ak gwo kapasite absòpsyon fè li yon opsyon ki atiran pou konsomatè ak itilizasyon endistriyèl. Banbou chabon ak byocha yo deja pwodwi nan Gana ak lòt peyi Afriken ak Azyatik. Chabon banbou souvan pi efikas e li ka ede prezève divèsite biyolojik ayisyen an. Akoz kapasite li pou repouse byen vit, chanjman nan chabon ki baze sou banbou ka ede prezève espès pye bwa ki egziste deja ak mangwòv ki enpòtan anpil pou ekosistèm ayisyen an ki an danje.
Banbou an Ayiti: Kounye a ak lavni
Lide plante banbou an Ayiti pa nouvo. Plizyè pwojè tankou inisyativ ansyen Prezidan Preval nan Mamlad, pwojè edikasyon nan Wynne Farm nan Kenscoff, ak Banbou Fasil (yon konpayi ayisyen ki ankouraje itilizasyon banbou an Ayiti ) tout te itilize plant la. Sepandan, Ayiti ta dwe pwofite opòtinite pou envesti ak lanse yon pwogram gwo echèl ki ankouraje banbou kòm yon gwo resous epi bati yon endistri alantou plant sa a. Peyi Afriken yo tankou Kenya ak Uganda te deja mete banbou nan plan devlopman nasyonal yo.
Si Ayiti te kòmanse kiltive espès banbou k ap grandi rapid tankou Guadua , ki natif natal nan Amerik di Sid ak Amerik Santral e ki deja prezan nan peyi a, li ta ka ankouraje devlopman yon nouvo sektè endistriyèl, ki bay nouvo opòtinite ekonomik pou kiltivatè yo ak fanmi yo. Nan evite monokilti, Ayiti te kapab ogmante dirab ak rezistans nan plantasyon banbou. Guadua patikilyèman byen adapte pou efò sa a akòz avantaj anviwonmantal li yo, tankou sekestrasyon kabòn eksepsyonèl ak kapasite li pou sipòte pi wo divèsite biyolojik kontrèman ak espès tankou Moso banbou . Anplis, Guadua se ideyal pou konstriksyon, akòz fòs li yo ak adaptabilite. Pou maksimize benefis ekolojik ak ekonomik banbou a, li esansyèl pou kiltive yon seri divès espès banbou apwopriye, ki pwepare pa sèlman pou dirab anviwònman an, men tou pou satisfè divès bezwen endistriyèl ak agrikòl.
Se poutèt sa, yon inisyativ gouvènman dirije ta ka gen ladan:
Evalye antrepriz kiltivasyon banbou ki sot pase yo an Ayiti.
Fòme patenarya estratejik ak Jamayik ak Kiba, sèl peyi ki nan Karayib la k ap patisipe nan Òganizasyon Entènasyonal Banbou ak Rattan ( IBAR) .
Etabli tès tè an kolaborasyon ak syantifik ayisyen ak enstitisyon teknik pou evalye kwasans espès banbou atravè divès ekozòn nan peyi a.
Envesti nan yon pwogram edikasyon estriktire ki itilize 'Sant Banbou', k ap sèvi kòm pepinyè, pou bay kiltivatè fòmasyon pou plante ak antretyen, ansanm ak atizan ak bòs mason nan itilizasyon materyèl banbou ak teknik konstriksyon.
Bati yon enstalasyon pwosesis pou konvèti banbou kri an materyèl konstriksyon modèn ki respekte estanda endistri yo.
Etablisman yon ajans nasyonal pou entegrasyon nan mache entènasyonal sekestrasyon kabòn yo.
Kiltivatè yo te kapab opere lib kòm konbit oswa gwoupman , deside si yo sèvi ak banbou pa yo, vann li nan faktori a oswa lòt komèsan, oswa fè chabon nan li. Sa a ta bay kiltivatè yo plis endepandans. Piske banbou se yon plant ekselan ki bay lonbraj, kiltivatè yo ka kontinye grandi pwa oswa lòt rekòt enpòtan anba li. Anplis de sa, banbou ofri opòtinite pou devlope sistèm agwoforestray ki, anplis manje, ankouraje divèsite biyolojik ak rejenere tè. Anplis, ak gwo kapasite depo kabòn li yo, li pèmèt menm ti kiltivatè yo patisipe ak touche revni nan mache kabòn entènasyonal la. Itilizasyon miltifonksyon sa a nan banbou ta pa sèlman amelyore sitiyasyon ekonomik fanmi riral yo, men tou kontribye nan dirab ekolojik ak ranfòse sekirite alimantè.
Si yo jere li yon fason apwopriye, yon inisyativ banbou nasyonal ta ka sèvi kòm yon poto pou estabilite ekonomik nan fè pon ant sosyete sivil la ak esfè politik la. Lè yo bay moun yo pouvwa pou yo pwodui matyè premyè ak pwodui ki gen anpil valè nan yon fason dirab ak endepandan - epi konsa touche revni - Ayiti ka kòmanse chanje yon pati nan devlopman peyi a tounen nan men pèp li a, fè li mwens depann sou desizyon politik etranje yo . Kontrèman ak endistri twal la oswa agrikilti ekspòtasyon oryante, pwodiksyon banbou ofri benefis domestik enpòtan anplis mache ekspòtasyon ki enteresan finansye.
Haiti Policy House se yon enstitisyon san bi likratif ki konsantre sou pwoblèm politik piblik ayisyen an. Rechèch li se san patizan. Haiti Policy House pa pran pozisyon politik espesifik. An konsekans, tout opinyon, pozisyon, ak konklizyon ki eksprime nan piblikasyon sa a ta dwe konprann se sèlman sa otè a (yo).
© 2024 pa Haiti Policy House. Tout dwa rezève.
Lektè tankou ou te fè analiz sa a posib. Mèsi pou don ou yo. Nou ap tann ou kontinye sipòte nou! Fè Don La a